Posudzovanie energetickej náročnosti budov a potenciál jej znižovania

Podľa priemernej ročnej spotreby domov postavených do roku 1997, ktorá sa nachádza v intervale 165 – 195 kWh/m2, možno zaradiť tieto domy do kategórie C až D. V súčasnosti so vzrastajúcim trendom úspor energii v súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti budov, sa prechádza pri návrhu domov k novým konceptom. Tieto koncepty začínajú byť celosvetovo veľmi atraktívne pre ich nízku energetickú náročnosť, ktorá zaručuje nízke náklady na prevádzkovanie. Pri súčasne stále rastúcich cenách primárnych energií je pri zvážení jednorazovej investície práve toto vízia energetiky domov v budúcnosti. Cena takýchto domov uvažuje zvyčajne navýšenie o cca 10 – 20 % v porovnaní s bežnými stavbami, čo spôsobujú vyššie nároky na vypracovanie projektovej dokumentácie, kvalitné okná, hrúbka tepelnej izolácie a odborná realizácia diela.

 

Od začiatku roka 2013 sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sprísnili. Energetické triedy budovy sa určovali podľa celkovej dodanej energie, ktorá zahŕňala súčet energií potrebných na vykurovanie, prípravu teplej vody, chladenie, osvetlenie a prevádzku domácnosti. Pri návrhu novej budovy je teraz potrebné zohľadniť požiadavky novej tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2:2012. Od roku 2013 sa na energetickom štítku budovy začal uvádzať aj tzv. globálny ukazovateľ „primárnej energie“, ktorý okrem objemu dodanej energie hodnotí aj jej zdroj. Počet kWh/m2 je vynásobený príslušným koeficientom pre daný typ energie (napr. koeficient pre elektrickú energiu je 2,7, pre energiu solárnu platí faktor 0,1), čím budovy s vysokým podielom využitia obnoviteľných zdrojov energie získavajú výrazne lepšie energetické ohodnotenie.

 

Škála energetických tried pre kategóriu rodinné domy podľa globálneho ukazovateľa  - primárnej energie v kWh/(m2a)

 

 

 

 

Požadovaná energetická hospodárnosť budov (definovaná hodnotou globálneho ukazovateľa primárnej energie):

• od 1. januára 2013 – nízkoenergetická úroveň výstavby pre nové aj obnovované budovy,                ohraničená hornou hranicou energetickej triedy B,

• od 1. januára 2016 – ultranízkoenergetická – horná hranica triedy A1,

• od 1. januára 2019 pre nové budovy verejnej správy a od 1. januára 2021 pre všetky nové budovy – energetická úroveň budov s takmer nulovou spotrebou – daná hornou hranicou triedy A0.

 

Nové koncepty domov je možné charakterizovať nasledovne podľa normy STN 73 0540-2:2012 pre škálu energetických efektívností budov podľa mernej potreby tepla na vykurovanie:

• nízkoenergetické              50 – 100 kWh/(m2a) – pod hornou hranicou energetickej triedy B,

• ultranízkoenergetické      25 – 50 kWh/(m2a) – energetická trieda A1,

• s takmer nulovou spotrebou 12,5 – 25 kWh/(m2a),

• pasívne                                ≤15 kWh/(m2a)  – nie sú v legislatíve SR definované,

• nulové a plusové domy     energia získaná z prostredia a z obnoviteľných zdrojov energie pokrýva spotrebu na 100 %, u plusových na 110 % a viac.

 

Realizácia nízkoenergetických stavieb je už bežná aj na Slovensku. Nakoľko po roku 2020 bude zákonom vyžadovaný štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie, ktorých princípy korešpondujú so zásadami platnými pri navrhovaní pasívnych domov, budú ďalej priblížené princípy pasívneho domu.

 

Pasívny dom

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pasívne domy (PD) ponúkajú ideálny spôsob naplnenia súčasných nárokov na bývanie. Spájajú v sebe nízke energetické náklady na vykurovanie a chladenie, zároveň poskytujú veľmi kvalitné vnútorné prostredie. V porovnaní s bežnými stavbami je ich energetická potreba nižšia o 80 – 90 %. Zníženie energetickej náročnosti PD by nebolo možné bez vysoko kvalitného zateplenia, ktoré súčasne prináša príjemnú tepelnú pohodu v interiéri v priebehu celého roka – teplota povrchu stien je tu takmer zhodná s teplotou vzduchu. Vetrací systém so spätným ziskom tepla neustále zaisťuje čistý čerstvý vzduch v celom dome, bez tepelných strát a prievanu, tak že odníme teplo odchádzajúceho vzduchu a ohreje ním prichádzajúci vzduch.

 

Názov “pasívny dom” vychádza z princípu využívania pasívnych tepelných ziskov v budove – zisky slnečného žiarenia a vnútorné zisky. Znižovaním energetickej náročnosti budovy sa zároveň znižujú požiadavky na výkon energetických zdrojov a použitých technológií. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výslednú energetickú náročnosť a celkové vlastnosti budovy ovplyvňujú:

• výber pozemku, orientácia budovy na pozemku a natočenie voči svetovým stranám – najvhodnejšie južná, juhovýchodná a juhozápadná orientácia, miesto málo exponované vetrom, chránené zo severu (les, kopec, okolitá zástavba),

• návrh tvaru domu (zohľadnenie daností prostredia) – kompaktnosť,

• veľkostné nadimenzovanie primerané danému účelu,

• s tým úzko súvisí aj efektívne riešenie dispozície – s ohľadom na požiadavky vykurovania jednotlivých priestorov a ich orientácie k svetovým stranám,

• výber konštrukčného a materiálového riešenia domu – vlastnosti obvodových stien, riešenie tepelných mostov,

• veľkosť a rozmiestnenie presklených plôch na fasádach,

• spôsob riadeného vetrania so spätným získavaním tepla,

• množstvo vnútorných tepelných ziskov a ich opätovné využitie,

• výber a správne nadimenzovanie technických zariadení zabezpečujúcich kvalitné vnútorné prostredie – vetranie, vykurovanie, ohrev teplej úžitkovej vody – systémy s vysokou energetickou efektívnosťou,

• využitie obnoviteľných zdrojov energie – solárne, veterné, geotermálne zdroje, spaľovanie biomasy,

• a faktor užívateľa – spôsob používania budovy.

 

Príkladom pasívneho domu je Zelené átrium v Trnave. Pri výstavbe bolo zrecyklovaných viac ako 90% materiálu so starej budovy. Zo starých tehál a betónu vzniklo predrvením asi 1500 ton recyklátu, ktorý sa využil pri zásype a príprave podložia a tiež sa podarilo zachovať veľkú časť železobetónovej a oceľovej konštrukcie.